Snoezelen

Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí pomocou svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby, pričom jej cieľom je vyvolanie zmyslových pocitov. Metóda snoezelenu spočíva vo vytvorení príjemných zmyslových zážitkov v atmosfére dôvery a uvoľnenia. Zmyslové zážitky stimulujú primárne zmysly bez potreby intelektuálnej aktivity. Dôvere a uvoľneniu napomáhajú nedirektívny alebo splnomocňujúci prístup opatrovateľa alebo sprievodcu. Je určená najmä pre osoby s vývinovými poruchami, s mentálnym, telesným alebo viacnásobným postihnutím, s poruchou autistického spektra, poruchami správania a učenia, s psychickými poruchami, traumatickým poranením mozgu, u ľudí s demenciou a u chronicky chorých pacientov. Snoezelen je využívaný v mnohých zariadeniach ako sú špeciálne materské a základné školy, integračné centrá, domovy sociálnych služieb, rehabilitačné centrá, denné stacionáre, hospice a iné. S metódou Snoezelen pracujú odborníci z rôznych profesií, najmä liečební a špeciálni pedagógovia, psychológovia a psychoterapeuti, zdravotní rehabilitační pracovníci, fyzioterapeuti a vychovávatelia.

Táto metóda vzchádza zo SENZORICKEJ TEÓRIE INTEGRÁCIE a vysvetľuje vzťah medzi spracovaním zmyslových podnetov a správaním. Senzorická (zmyslová)
integrácia je schopnosť spracovať zmyslové informácie za účelom ich využitia. Ide o funkciu centrálneho nervového systému, o schopnosť spracovať senzorické informácie – vestibulárne, proprioceptívne, hmatové, sluchové a zrakové, aby sa vytvorila adaptívna reakcia na prostredie (Jacobs, ed. 1998).
Poruchy v zmyslovom vnímaní a spracovaní odrážajú slabú moduláciu a neprimeranú registráciu prichádzajúcich podnetov. U mnohých detí s poruchou senzorickej
integrácie sa vyvinie tendencia k predchádzaniu alebo odmietaniu jednoduchých zmyslových a pohybových výziev, reagujú odmietavo alebo zlou náladou, ak sú tlačené k výkonu (Case-Smith, 1996).

Podľa Ayresovej, teória senzorickej integrácie má tri hlavné postuláty:
1. Učenie závisí od schopnosti jednotlivca prijímať informácie z prostredia alebo pohybov vlastného tela, spracovať a integrovať ich v centrálnom nervovom  systéme a využiť tieto informácie na plánovanie a organizovanie svojho správania.

2. Ak u jednotlivcov nedochádza k správnemu spracovaniu a integrácii zmyslových podnetov, prejavia sa nedostatky a to je prekážkou pojmového a motorického učenia.

3. Zabezpečenie príležitostí na zlepšenie zmyslového vstupu zmysluplnou aktivitou, plánovanie a organizovanie adaptívneho správania, zlepší aj schopnosť centrálneho nervového systému spracovať a integrovať zmyslové vstupy a prostredníctvom tohto procesu sa zlepší aj pojmové a motorické učenie (Fisher, Murray, Bundy, 1991, p.4).

Multisenzorické prostredie je priestor, kde zmyslová stimulácia môže byť riadená, zintenzívnená alebo redukovaná. Hlavná idea stojaca za využitím multisenzorických miestnosí je stimulácia primárnych zmyslov prostredníctvom širokej škály materiálov a predmetov (Hope, 1997). Toto dynamické prostredie umožňuje užívateľovi zvoliť si takú stimuláciu, akú potrebuje. Podľa výskumu Pagliana (1999) znaky multisenzorického prostredia zahŕňajú:
- príležitosť pre emocionálny vývin
- stimuláciu všetkých zmyslov
- relaxáciu
- podporu terapie
- podnietenie ku komunikácii
- minimalizáciu vyzývavého/nevhodného správania
- rozvoj sebaurčenia
- príležitosť pre sociálnu interakciu s deťmi/rodinou bez postihnutia

Zdroje:

https://www.snoezelen.sk

STADELE. D. N.; MELANEY, A. L.; 2001. Effect of multisensory environment on negative
behaviour and functional performance on people with autism. Journal of undergraduate
research, Roč. 4 University of Wisconsin. 2001
Voľný preklad: Jana Hrčová

Obr.1 - Vzdelávanie učiteľov s bielou miestnosťou SNOEZELEN

Obr.2 - Obr.1 - Vzdelávanie učiteľov s čiernou miestnosťou SNOEZELEN

Ďalšie informácie k špecializovanej učebni snoezelen môžte nájsť na stránke www.snoezelen.sk