Terapia hrou
Terapia hrou je technika, pri ktorej sa hra, čiže detský prirodzený prostriedok vyjadrovania využíva ako terapeutická metóda. Cez hru sa dieťa učí pracovať s problémom: napr. cez hru sa učí riešiť nevhodné správanie na konkrétnych modelových situáciách, pracuje s emocionálnym prežívaním ako je strach, smútok či trauma.
Terapia hrou je základom väčšiny terapeutických prístupov:
Dramatoterapie (hra na niekoho)
Ergoterapie (hra s materiálom)
Arteterapia (hra v priestore, výtvarné kreovanie)
Muzikoterapia (hra so zvukmi a tónmi)
Terapia hrou je určená pre deti i dospelých bez obmedzenia veku. Zvyčajne za najnižší vek, v ktorom môže byť terapia hrou pre dieťa užitočná, sa považuje tretí rok (Kováčová, 2011). Najvhodnejším prostriedkom je pre deti vo veku 3 až 12 rokov (VanFleet, 2005). Pri starších ako 12 rokov sa využíva ako súčasť nácviku v samostatnosti a sebaobsluhe.
Terapia hrou sa realizuje:
Individuálne
vo dvojiciach
v skupinách do 5 členov
U starších detí a u dospelých sa využívajú spoločenské a športové hry (ako motivačné aktivity naznačujúce tému, s ktorou sa bude pracovať). U malých (do mladšieho školského veku, pri mentálne postihnutých aj starší školský vek dominujú hrové zamestnanie – hry s priestorom, so zvukmi, tónmi, rytmom, pesničkami a pod., vhodné a atraktívne sú aj pohybové a dramatické hry.
v skupinách do 8-12 členov
Hrová terapia sa využíva pri: psychosomatických problémoch, prvkoch agresie v správaní, problémoch vo vzťahovej väzbe, nezrelom správaní, neprimeraných emocionálnych odpovediach, poruchách reči, problémoch s nadväzovaním vzťahov ...